Spolupráce s bloggery je pro nás radost – kromě toho, že sdílíme stejnou vášeň, tedy cestování, podporou takového dobrodruha získáváme pocit, jako by se s ním vydávalo na cestu i kus nás samotných. S jedním z nich jsme pro vás přichystali předvánoční česko-slovenský rozhovor.

Marcela můžete znát z cestovatelského blogu El Mundo, kde se svými čtenáři dělí o zážitky, inspiraci a praktické informace, ale i rozhovory s ostatními cestovateli. A protože se už brzy vydává na další dobrodružství, zjistili jsme, co má v plánu a bez čeho se na cestách neobejde.

Cestování se pro vás stalo srdcovou záležitostí natolik, že jste o něm začal psát blog. Slouží vaše zápisky především jako inspirace ostatním nebo se jedná o určitou formu cestovatelského deníku pro vaši vlastní potřebu?

Je to asi 50 na 50. Som rád, keď si blog prečíta začínajúci cestovateľ a inšpiruje sa alebo si na základe môjho blogu naplánuje svoju cestu. Píšem pre radosť a je zaujímavé po rokoch čítať vlastné príbehy.

V současné době se už zase někam chystáte. Prozradíte nám, kdy a kam a v čem bude tato cesta jiná než ty předchozí?

Hneď na začiatku roka 2018 odlietam do Limy v Peru a odtiaľ vyrazím na trojmesačnú cestu dlhú takmer 5000 km na juh kontinentu. Odlišná bude v tom, že bude moja najdlhšia a najodvážnejšia. Podniknem ju sám, všetkými možnými dopravnými prostriedkami. Veľmi sa teším na Patagóniu, ktorú chcem prejsť na bicykli a taktiež na zdolávanie vysokých andských hôr a sopiek. Okrem toho chcem počas cesty napísať knihu o cestovaní.

Dlouhá cesta vyžaduje důkladné plánování. Jak dlouho se na ni připravujete a co vše taková příprava obnáší?

Úprimne, čím som starší tak sa pripravujem viac a viac. Pred 7 rokmi som počas letných prázdnin odišiel pracovať na Floridu. Po pár dňoch mi volala kamoška z Aljašky, aby som prišiel pracovať k nim. Zobral som pas a na druhý deň som sa v plavkách a tričku triasol na letisku v Anchorage. Moju trojmesačnú cestu do Južnej Ameriky pripravujem už takmer rok. Všetko to začalo žiadosťou o neplatené voľno, rezervovaním letenky, očkovaním, kúpou vybavenia, od spacáku až po tablety na čistenie vody. Môj batoh má len 60 litrov a natlačiť do neho všetko, čo potrebujem, bude skutočne náročné.

Existuje věc, bez které byste nikdy nikam neodjel?

Pred odchodom si vždy skontrolujem či mám pas, telefón a platobné karty. Všetko ostatné sa dá kdekoľvek kúpiť. Okrem toho si vždy na cesty beriem svoju cestovateľskú košeľu, ktorá so mnou cestuje všade.

Kdy jste si vlastně uvědomil, že je cestování to, co vás naplňuje?

Asi počas mojej prvej cesty do Peru pred 5 rokmi. Dovtedy som cestoval len po Európe a nejaký rok som strávil v USA na stáží. Peru však bola pravdepodobne „life changing experience“.  Zrazu som pocítil, aký je náš západný svet odlišný a že normálnosť je veľmi relatívna. Máme len jeden život a väčšina z nás sa naháňa za vecami, ktoré ani nepotrebuje, resp. ich vlastní len kvôli spoločenskému statusu. Cestovanie mi osobne dáva obrovský pocit slobody. V batohu mám celý svoj život a predsa mi nič nechýba.

Jaký cestovatelský zážitek byl pro vás doposud nejintenzivnější?

Ťažko povedať, ktorý bol najintenzívnejší. Asi to boli tie zážitky, kedy som sa bál o život. V Barme sme mali nehodu na motorke. Náš taxikár nevybral zákrutu a leteli sme priamo do betónovej steny. V tých sekundách sa mi premietol celý život pred očami. Krásne zážitky mám na Kostariku, kde ste ma navštívili Petra zo Slovenska, ktorý v korunách stromov postavil dom. Tri dni sme s ním strávili v kostarickej džungli a počúvali jeho životné príbehy. Silný zážitok bolo plávanie so žralokmi hnedými. Náš pirát hodil do vody kus mäsa a keď žraloky nereagovali, povedal len, že sú najedené a je to bezpečné.

Kromě toho, že vás cestování baví, se věnujete také placenému poradenství. Je možné na tom v dnešní době, kdy jsou všechny informace dostupné zdarma na internetu, zbohatnout, respektive se alespoň uživit?

Sú cestovatelia, ktorí sa poradenstvom živia a pár zahraničných blogerov, ktorí prostredníctvom svojich blogov zbohatli. Moje poradenstvo využívajú hlavne kamaráti a známi, od ktorých samozrejme nič neberiem. Najväčší príjem predstavuje písanie a publikácia komerčných článkov.

Vaše motto „Travel more, buy less“ vypovídá o vaší zálibě v minimalismu. Že jsou zážitky cennější než materiální věci, na tom se shodneme. Myslíte však, že je nutné za nimi cestovat přes půl zeměkoule? Neměli by se lidé raději učit radovat z každodenních maličkostí a užívat si krásy přírody ve svém okolí? Vždyť třeba právě slovenské hory jsou tak krásné…

Úplne súhlasím. Treba sa tešiť z maličkostí a ja si to každý deň pripomínam. Pochádzam z Liptova a k slovenským horám mám veľkú úctu a rešpekt. Každý rok preto trávim niekoľko týždňov v Tatrách. Vždy ma fascinovali diaľky, príroda a vysoké hory. Južná Amerika je moja srdcovka hlavne kvôli kultúre, prírode a španielčine, ktorá sa mi veľmi páči. Patagónia, kam sa chystám, je môj veľký sen už od mala a myslím, že teraz je ten správny čas si tento sen splniť.

Děkuji za váš čas i ochotu a přeji šťastnou cestu!

Ocenili byste inspiraci na dárky, které dobrodruzi tělem i duší zaručeně ocení? Marcela jsme na cestu vybavili lahví Nalgene a osvědčenými doplňky značky Deuter.